|
Salón bol priestor zariadený v šľachtických domoch a väčších meštianskych bytoch na prijímanie návštev. Termín salón sa začal používať v polovici 17. storočia vo Francúzsku na označenie prijímacích a reprezentatívnych miestností na zámkoch. Okolo polovice 18. storočia sa ním v šľachtických sídlach označovali aj menšie miestnosti tohto typu. O storočie neskôr ho nachádzame už aj v meštianskych príbytkoch. Vzhľadom k svojmu účelu boli salóny honosne zariadené. Ich cieľom bolo reprezentovať majiteľov domu či bytu. Dominantnou časťou tejto expozície je súbor sedacieho nábytku.
Vstupná miestnosť, zariadená ako salón, je venovaná spomienke na kežmarskú šľachtičnú Hedvigu Máriu Szirmayovú (1895 v Nyíregyháze – 1973 v Kežmarku). Z jej pozostalosti pochádza časť vystavených exponátov.
Jej život poznačili zlomové dejinné udalosti. Detstvo, počas ktorého sa jej dostalo šľachtickej výchovy prežila striedavo v Budapešti, Viedni, Kežmarku a Slovenskej Vsi. Žila ako nezávislá žena, venujúca sa svojim záľubám – cestovaniu, čítaniu literatúry a návštevám kina. Najväčšie potešenie však nachádzala vo výtvarnom umení, ktorému zasvätila celý svoj život. Uzavrela síce manželstvo s barónom Stipsiczom, ale hneď po sobáši ho opustila. Najťažšie roky prežívala Hedviga počas 2. svetovej vojny, aj v období po nej – strachom z vysídlenia, stratou majetkov a nútenými prácami. Napriek všetkému jej nakoniec zostal bohato zariadený dom na Hlavnom námestí č. 46 v Kežmarku, v ktorom žila obklopená reliktami historického bytového vybavenia a vzácnych umeleckých diel. Svoj čas až do vysokého veku trávila cestovaním po zahraničí či návštevami príbuzných a známych. Keďže zomrela bez potomkov, časť pozostalosti historickej a umeleckej hodnoty sa dostala do kežmarského múzea.
Vystavený salónny nábytok, v štýle Ľudovíta XVI. (približne okolo roku 1775), pochádza z Francúzska. Vysokokvalitný nábytok reprezentuje životný štýl vysokej dvornej šľachty. Je vyrobený z pozláteného bukového dreva a čalúnený gobelínovým poťahom. Na sedacej časti sú utkané rôzne domáce zvieratá a operadlá sú zdobené rôznymi pastorálnymi scénami, obľúbenými ešte v období rokoka.
Nad pohovkou je portrét matky barónky Hedvigy, Eleonóry rod. Badányi, namaľovaný vo Viedni podľa jej fotografie (približne okolo roku 1895). Pod pohovkou je secesný koberec s motívom kvetov maku (okolo roku 1900).
Na oválnom stolíku umiestnenom medzi oknami sú unikátne klasicistické hodiny od majstra Michala Topschera z Levoče (približne okolo roku 1785), z pozláteného lipového dreva, s mytologickými postavami. Postava v strede s kosou predstavuje antického boha času Chronosa. Kosa vyjadruje to, že čas neberie ohľad na nič a nikoho, všetko časom zhynie a zničí sa.
Kruhový neorokokový stolík z 50. rokov 19. storočia, pod odhalenou zamurovanou hlavicou stĺpa je čajovým typom stolíka, bohato zdobeného intarziou spodobujúcou rôzne kvety. Bronzové rokokové súsošie s mytologickými postavami Satyra a nymfy je dielom slávneho francúzskeho sochára Michela de Clodiona (pred rokom 1760). Podobnú sochu opisuje vo svojom najslávnejšom diele – Portrét Doriana Graya, Oscar Wilde.
Nad komodou sú na stene miniatúry z rokov 1770 až 1815, niektoré maľované na slonovine. V strede je dvojportrét francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. a jeho manželky Márie Antoinetty zasadený do rámu zdobeného slonovinou a korytnačinou. Na pravej strane je malý obraz – portrét Hedvigy Márie Szirmayovej z 30. rokov 20. storočia. Na komode sú jej portrétne fotografie, rovnako ako na protiľahlom bufete z obdobia biedermeieru. Na ďalších fotografiách je možné vidieť jej kežmarský dom na Hlavnom námestí č. 46 z exteriéru. Viditeľné je aj to, ako bol zariadený počas jej života. Mnohé predmety na fotografiách sú vystavené v rôznych priestoroch tejto expozície, ako aj na Kežmarskom hrade. Na maľovanom obraze je susedný dom, ktorý stál povyše. V medzivojnovom období bol nahradený novostavbou.
Klasicistický príborník v rohu miestnosti, pôvodne zamurovaný do steny, je z konca 18. storočia. Vo vnútri sú ukážky obedovej súpravy z londýnskej kameninovej manufaktúry z polovice 19. storočia, zdobené romantickými anglickými krajinami s ruinami.
