|
Dom na Hlavnom námestí č. 55 je unikátnou pamiatkou stredovekej meštianskej architektúry v Kežmarku. Predstavuje tzv. mázhauzový typ meštianskeho domu – z ulice sa vstupovalo priamo do veľkej siene, ktorá mala zvyčajne obchodnú alebo remeselnú funkciu. Celý priestor siene bol zaklenutý na stredový stĺp, ktorý je dodnes čiastočne viditeľný vo vstupnej chodbe napravo od kasy.
Dom bol postavený v 2. polovici 15. storočia. Z tohto gotického obdobia sa okrem iného zachoval aj vstupný kamenný portál a v zadnej časti prejazdovej chodby lomená klenba.
Na poschodí sa nachádza viac ako 500 rokov starý drevený trámový strop. Renesančnú prestavbu zlatníkom Danielom Haltzom datuje stropný trám z roku 1698 s vyrezanými iniciálami DH a rezbou kalicha – znaku zlatníkov v zadnej miestnosti na prízemí. Počas modernizácie domu, v barokovom období v 2. polovici 18. storočia, vznikla aj nová klenba v prednej časti domu. V 19. storočí prešiel objekt klasicistickými úpravami. V rokoch 1887 – 1895 v dome býval pedagóg miestneho gymnázia a spisovateľ, Štefan Palcsó (1826 – 1895).
Vo vitríne v prejazdovej chodbe sa nachádzajú ukážky zámočníckych prác – dverové zámky a kladky (18. – 19. storočie). Na opačnej strane sú vystavené kováčske práce od gotických dverí s lomeným oblúkom, cez rokokové mreže na okno, až po klasicistický vývesný štít výrobcu mydla z tretej tretiny 18. storočia.
Nasledujú spišské truhlice zo 17. – 19. storočia zdobené vyrezávaním, maľbou a intarziou. Najstaršia je z druhej tretiny 17. storočia, zdobená plastickou vyrezávanou výzdobou a maľovanými postavami žien s kvetmi a nemeckým nápisom: „Všetko záleží na božom požehnaní.“ Rovnako zaujímavá je truhlica zdobená maľbou, ktorá predstavuje exotickú flóru – palmy, prípadne aj trezorová kovová truhlica. Truhlice boli predchodkyne skríň a svoju obľubu si tento úložný a ľahko mobilný nábytok udržal do 19. storočia, na vidieku až do polovice 20. storočia.
