|
Najstarším druhom sedacieho nábytku bola jednoduchá lavica, neskôr k nej pridali operadlo. Stoličky a kreslá sa začali u nás používať až v stredoveku a boli určené len pre vznešené osoby. V 17. storočí boli vylepšené čalúnením a začali sa zostavovať do nábytkových celkov. V 19. storočí vznikla jednoduchá súprava, pozostávajúca z pohovky, niekoľkých kresiel a stolíka, ktoré tvorili v obývacom priestore sedací kút.
V miestnosti sú inštalované sedacie súpravy z 19. storočia. Vpravo je sedacia súprava vyrezaná z orechového dreva (1876), ktorá vznikla ako svadobný dar pre Idu Badányi a Kolomana Mariášiho. Erby oboch rodov sú na prednej časti každého kusu a sú zakončené päťcípou korunkou – symbolom barónskeho titulu. V tejto súprave v eklektickom štýle dominujú barokové a renesančné prvky. Vedľa je detský portrét Eleonóry Badányi nakreslený uhlíkom (Viliam Forberger, 1884).
Na opačnej strane je sedacia súprava v štýle vrcholného biedermeieru (približne okolo roku 1835) z orecha, javora a jaseňovej korenice, ktorá bola mimoriadne oceňovaná v kežmarskom nábytkárstve už od prvej polovice 16. storočia.
Nad pohovkou sú portréty Amandy a Júliusa Demiányho (Karol Tibelly, 1843). Július Demiány je významný tým, že bol zakladateľom prvej spišskej banky a tiež aj tým, že v jeho dome býval a privyrábal si doučovaním jeho detí Pavol Országh-Hviezdoslav, ktorý študoval na miestnom lýceu. Oba koberce pochádzajú z francúzskej manufaktúry Aubusson z polovice 19. storočia.
Medzi oknami je vitrína s porcelánom. V hornej a dolnej časti je český porcelán z obdobia biedermeieru a v strede je taliansky z konca 19. storočia. Nad vitrínou je oválny portrét (približne okolo roku 1840), spodobujúci slávnu spišskú krásavicu Klementínu Görgey rod. Badányi, maľovanú viacerými umelcami.
Nad knihovničkou je gvaš zachytávajúci Lago Maggiore v Taliansku (polovica 19. storočia).
