5. Pánska pracovňa

Pánska časť domu bola situovaná na opačnej strane oproti dámskej časti. Pán domu tu vykonával svoje pracovné záležitosti – vybavoval korešpondenciu, stretával sa s partnermi a priateľmi, s ktorými trávil čas aj fajčením fajok. Fajčenie fajok bolo v minulosti rozšírené, samotné fajky sa stali predmetom umeleckej tvorby a zberateľstva. 

V kúte, napravo pri vstupe do miestnosti, je špeciálny, dnes už úplne neznámy druh nábytku – stojan na ukladanie fajok – tzv. pipatórium (prvá tretina 19. storočia). Na stole z toho istého obdobia sú vystavené fajky zo 17. – 20. storočia, vyrobené z keramiky, dreva, porcelánu, kovu a morskej peny – hydrátu kremičitanu horečnatého. Názov materiálu pochádza z toho, že ľudia niekedy verili, že je to skamenená morská pena.

Nad fajkami visí portrét Ignáca Alexandra, otca lekára Vojtecha Alexandra, namaľovaný podľa maličkej vizitkovej fotografie.

Vo vedľajšej vitríne sú inštalované kalamáre, nôž na otváranie listov, ťažidlá, stolový zvonček na služobníctvo v tvare hlavy orientálneho božstva a holandský figurálny stojan na písacie potreby a pečatidlá (17. – 20. storočie).

Nad vitrínou je litografia Zeleného plesa (József Molnár, posledná tretina 19. storočia).

Vpravo od vitríny na biedermeierovom stolíku sú empírové stĺpikové altánové hodiny s figurálnou mechanikou na ciferníku (Osthalder, Viedeň, začiatok 19. storočia). Okrem bohatej antikizujúcej dekorácie sa tu nachádzajú postavy z antickej mytológie – sfingy, hlava Medúzy, Amor a Psyché, Múzy, na ciferníku sú dvaja Amorkovia pri práci – jeden na kovadline kul strelku šípu a druhý nohou uvádzal do pohybu kotúčovú brúsku, ktorou si ostril strelku šípu.

Okrúhly refiéf od známeho bratislavského sochára Aloisa Riegeleho spodobuje kežmarského gymnaziálneho profesora Friedricha Scholza (okolo roku 1910). Slúžil ako predloha pre jeho náhrobný pomník, ktorý mu nechali postaviť vďační študenti na starom cintoríne.

Zadná časť miestnosti je upravená do podoby pánskej pracovne. Neorokokový pánsky písací stôl je vyrobený z orechového dreva (tretia štvrtina 19. storočia). Na ňom je popolník vyrobený z panciera korytnačky.

Na zemi je vzácny modlitebný perzský koberec z 19. storočia. Nástenné empírové hodiny (približne okolo roku 1810) sú vyrezávané z lipového dreva, pričom mytologické netvory – gryfy tu boli použité ako symboly Napoleonovej moci.

Vedľa kachľovej pece z konca 19. storočia sú barokové podlahové hodiny z 18. storočia vyrobené na Spiši s maľovaným ciferníkom.