4. Dámsky budoár

Budoár (z francúzskeho boudeur – trucovitý) bola elegantne zariadená malá privátna miestnosť, ktorá slúžila pre domácu paniu. Zvyčajne bol budoár umiestnený medzi obývacou izbou, spálňou a kúpeľňou. Slúžil na prezliekanie a odpočinok domácej panej. Budoár sa objavil vo francúzskych palácoch v 18. storočí. Používal sa v bohatších domácnostiach v období rokoka a klasicizmu až do začiatku 20. storočia. Tak ako to bolo zvykom v rozsiahlych domoch, resp. palácoch, dámska časť spolu s budoárom bola situovaná na slnečnú stranu, rovnako ako je to aj v prípade tejto expozície.

Vo vitríne zo začiatku 20. storočia vľavo sú vystavené rôzne dámske módne doplnky, ako strieborná korunka s brošňou, ktorá sa používala pri príležitosti striebornej svadby (v Kežmarku v roku 1880), prívesok Božie oko, maľované akvarelom na slonovine (približne okolo roku 1820), zrkadlo v štýle druhého empíru (približne okolo roku 1870), ako aj unikátny šperk – brošňa zo sivých ľudských vlasov, „ružička“ (2. tretina 19. storočia) a z lávy – benátsky lev (Benátky, zač. 19. storočia), uložené v ružovej kazete. Taktiež sklenené flakóny na voňavky, opasok zdobený emailom, ihlice do vlasov, peňaženka z lastúry, tanečná knižka, do ktorej si mladé dámy písali poradie tanečníkov na bále, taštičky vyšívané perličkami. Na vitríne je porcelánová pastorálna scéna v rokokovom štýle.

Dámsky písací a toaletný stolík z mahagónu je dokladom obľuby japonského dizajnu v období ranej secesie (pred rokom 1900). Na ňom je stolová secesná lampa zdobená technikou leptaného viacfarebného skla. Stolička a zrkadlo sú z ranej fázy neorokokového štýlu (približne okolo roku 1850). Šperkovnica s množstvom malých zásuviek je z konca 18. storočia.

Nad pohovkou zo začiatku 19. storočia je portrét neznámej dámy z 30. rokov 20. storočia.

Vedľa okrúhleho stolíka s kamennou vložkou na stolovej doske zo začiatku 20. storočia je stolička z obdobia biedermeieru, z 30. rokov 19. storočia.  

Nad stolíkom sú reprodukcie rímskych pamiatok – Cestiovej pyramídy, Španielskych schodov, Vie Apie, Anjelského hradu, Námestia sv. Petra či kupoly svätopeterskej baziliky. Hedviga Szirmayová strávila v Taliansku rok a Rím patril medzi jej obľúbené mestá, preto nie je prekvapujúce, že si odtiaľ na pamiatku doniesla tieto obrázky.

V nástennej skrinke sú barokové skrinkové hodiny vyrobené v Žiline (Mathias Ehrenberg, 2. polovica 18. storočia) a secesná kovová ženská figúra (okolo roku 1900). Nasleduje hrací typ stolíka z konca 18. storočia z obdobia rokoka, ktorý má zásuvky na každej strane, kde si hráči ukladali peniaze. Stolík má zaujímavú intarzovanú výzdobu v podobe 3D kociek. Maľovaný vejár nad hracím stolíkom, s pastorálnou scénou z obdobia neskorého rokoka má kostru vyrobenú zo slonoviny. 

Neorokokový písací stôl z hruškového dreva, prezentujúci dámsky typ písacieho stola (tretia štvrtina 19. storčia), má nohy tvarované do podoby kozej nohy. V ľavom rohu sa nachádza hrací stolík z obdobia klasicizmu a nad ním je vejár z toho istého obdobia s kostrou vyrobenou z perlete. Zdobený je maľovanou scénou z antickej mytológie. Dvojica olejomalieb z konca 18. storočia vedľa dverí predstavuje Svätú Apolóniu a Máriu Magdalénu.  

Vo výklenku v pravom rohu sú stĺpikové portálové hodiny zdobené textilnými kvetmi (približne okolo roku 1840) v prechodnom štýle medzi biedermeierom a druhým rokokom. Pred nimi je klasicistický stolík (posledná tretina 18. storočia).  

Vedľa sa nachádza pastelový portrét Babety Mariáši z konca 18. storočia v detskom veku. Jej zvláštny vzhľad je spôsobený tým, že v čase vysokej detskej úmrtnosti panovala povera, že ak namaľujú dieťa s dospelými črtami, tak sa dožije dospelosti. 

Napravo od portrétu nasledujú skriňový biedermeierový sekretár (1830 – 1840) a neoklasicistický písací stôl, ktorý pochádza zo sedmohradského Aradu zo 60. rokov 19. storočia. Na ňom sú empírové stĺpikové portálové hodiny, vyrobené vo Viedni začiatkom 19. storočia. Sú zdobené bájnymi bytosťami – gryfmi a postavami z antickej mytológie.