|
Časť Vysokých Tatier – oblasť Zeleného plesa a údolie Bielej vody – patrili ku chotárnym hraniciam Kežmarku už od roku 1269. Medzi prvých „návštevníkov“ Vysokých Tatier môžeme považovať rôznych bylinkárov, zlatokopov, pašerákov, pastierov, poľovníkov, študentov. Tým sú venované vitríny po ľavej časti expozície.
 |
 |
 |
|
Prvou známou ženou, ktorá navštívila Vysoké Tatry, bola manželka tunajšieho majiteľa hradu Beata Laska. V roku 1565 podnikla túru do oblasti Zeleného plesa. Výstup vykonala s mešťanmi, bez manžela. Albert Lasky to chápal ako „morálny prehrešok“. Keďže už predtým Beatu presvedčil, aby naň prepísala celý svoj majetok, našiel spôsob, ako sa jej úplne zbaviť. Celých 11 rokov ju držal v hrade v izolácii a chudobe, ako vo väzení. Ani majetok bohatej manželky nezabránil, aby o hrad kvôli dlhom prišiel. Ďalší majiteľ hradu Ján Rueber získal nielen hrad, ale i zúboženú Beatu. V roku 1575 ju poslal do Košíc, kde o pár mesiacov umrela. Po smrti ju previezli do Kežmarku a s veľkou pompou pochovali v „hradnom kostole“.
V expozícii nájdete napodobeninu odevu tejto ženy. V miestnosti je dominantný maľovaný obraz Vysokých Tatier od prof. E. Scholtza z roku 1938. Na ňom sú zachytené výstupy na niektoré štíty, fauna, flóra, kroje, dobové názvy miest, významné osobnosti spojené s históriou Vysokých Tatier i Albert Lasky s manželkou v koči.
V priestore sa nachádza plastická mapa Tatier, v pravom zadnom kúte sú vitríny venované turistike, horolezectvu a lyžovaniu.
