|
Ranobaroková hradná kaplnka vznikla prestavbou pôvodného goticko-renesančného obytného traktu v rokoch 1657 – 1658. Vybudovať ju dal Štefan II. Thököly pre manželku Máriu Gyulaffy. Mária mohla do kaplnky nazerať oknom z izby, ktoré je viditeľné na pravej strane. Tiež mala priamy vchod na chór, kde bol kedysi umiestnený organ. Mária zomrela ako 22-ročná krátko po dostavaní kaplnky v roku 1659. V nasledujúcom roku ju pochovali do krypty. V polovici 18. storočia vtrhli do kaplnky cisárski vojaci, cínovú truhlu s pozostatkami nebohej rozbili a vyhodili na nádvorie. Kaplnku znesvätili, preto sa viac nepoužíva na cirkevné účely.
Kaplnka je jednoloďová, zdobená bohatou štukovou výzdobou od neznámych talianskych majstrov. Fresky zachytávajú výjavy zo Starého i Nového zákona.
Drevený mobiliár pozostáva hlavne z oltára s ústredným obrazom Ukrižovania. Nad ním sa nachádza erb rodiny Thököly, smerom nahor nasleduje obraz Zmŕtvychvstanie a erb Márie Gyulaffy.
Na špici oltára je výjav Nanebovstúpenie. Po stranách oltára stoja plastiky štyroch uhorských kráľov: vpravo sv. Štefan a sv. Ladislav; vľavo sv. Imrich a neznámy kráľ /Žigmund?/. Oltár zdobí 25 figurálnych rezieb, ktoré sú dielom neznámeho sochára. Oltár i kazateľnica sú vyrobené z lipového dreva.
Na ľavej strane kaplnky visí vyrezávaný obraz na pamiatku Adolfa Wildburga, kežmarského nadporučíka jazdectva, ktorý padol v rakúsko-pruskej vojne v roku 1866. Vyhotoviť ho nechal Adolfov otec u tunajšieho umeleckého drevorezbára Gustava Adolfa Weisza.
