|
V Kežmarku stáročia žili obyvatelia rôznych národností, predovšetkým Nemci, Slováci, Maďari a Židia. Každá národnosť zanechala pečať v politickej, hospodárskej, kultúrnej i školskej histórii mesta. Hlavne náboženstvo zohrávalo v živote mešťanov dôležitú úlohu. Rozmanitosť vierovyznaní dokumentujú početné sakrálne stavby. Po židovských veriacich ostal len prestavaný dom rabína neďaleko hradu a židovský cintorín.
 |
 |
Kežmarok zažil v priebehu 19. a 20. storočia niekoľko politických systémov – od monarchie a vzniku demokratickej Československej republiky až po vojnovú Slovenskú republiku a opätovnú obnovu Československa, ktorú čoskoro pohltil totalitný komunistický režim.
 |
 |
Rozvoj mesta určuje osobitne jeho hospodársky život. K najznámejším podnikom kedysi patrila textilná továreň Karla Weina. Nechýbalo tu ani množstvo obchodníkov a živnostníkov, ktorí boli známi aj v širšom okolí. Obchody ponúkali pestrú paletu rôznych výrobkov. S priaznivým hospodárskym životom úzko súvisel rozvoj kultúry, športu a školstva.
 |
 |
Predovšetkým vzdelávacie inštitúcie mali v Kežmarku zvučné meno. Na známom evanjelickom lýceu študovalo či učilo mnoho slovenských, ale aj zahraničných spisovateľov, politikov, umelcov, vedcov. Unikátne boli takisto tkáčska škola alebo Odborná škola pre ženské povolania.
