|
Kežmarský hrad vlastnilo niekoľko majiteľov: Štefan, Imrich a Ján Zápoľský (1462 – 1527), Hieronym a Albert Lasky (1531 – 1571), Ján Rueber (1571 – 1577). Najdlhšie patril rodu Thököly – Šebastiánovi, Štefanovi I., Štefanovi II. a Imrichovi (1579 – 1684). Kým Štefan II. sa zaplietol do prípravy vzbury, syn Imrich už bol vodcom protihabsburského povstania. Ani jeden z nich nebol úspešný, v dôsledku čoho Thökölyovci prišli o svoje majetky. Z pôvodného vybavenia hradu sa zachovalo to, čo sa nedalo odviesť: torzá fresiek a, ako zázrakom, oltár s kazateľnicou v kaplnke.
Expozície, ktoré sa tu nachádzajú, prezentujú život v Kežmarku a blízkeho okolia od stredoveku do zhruba polovice 20. storočia. Medzi najcennejšie exponáty patrí renesančná intarzovaná modlitebná lavica. Zhotovili ju kežmarskí majstri Ján a Krištof Langovci v roku 1544. Pôvodne bola umiestnená v katolíckom Kostole sv. Kríža, neskoršie ju premiestnili do hradnej kaplnky. Predstavuje unikátnu ukážku remeselnej zručnosti, múzeum reprezentovala na výstavách vo svete.
