2. Radničná miestnosť

Kežmarok získal mestské práva v roku 1269 od uhorského panovníka Belu IV. V 15. storočí dostal viacero politických a hospodárskych práv, napr. právo dvoch výročných trhov, právo meča,  právo používať erb.

Právo užívať erb.

Na čele mesta stál richtár, ktorý bol volený na 1 rok. Vnútorná rada mesta pozostávala z 12 radných – senátorov. Vnútornú radu volila vonkajšia rada, zložená z 50 členov. Každý člen mal na starosti istý úsek mesta – mlyny, tehelňu, vinárne, vinohrady a pod..

Vystavené exponáty v miestnosti pochádzajú z bývalej kežmarskej radnice, ktorá sa nachádza v centre mesta (v súčasnosti sídlo mestského úradu). Na stene pri vstupe je faksimile erbovej listiny z roku 1463 od panovníka Mateja Korvína. Spolu s erbovým právom získava mesto aj právo používať červený pečatný vosk.

Obraz Alegória spravodlivosti.

Obraz Alegória spravodlivosti je kópiou obrazu, ktorý zdobil radnicu z vonkajšej strany. Z nábytkového zariadenia radnice sa zachovalo pomerne málo – stôl, stoličky, kreslá, lavica, truhlice, skriňa na archiválie.

Volebná urna Prísažný kríž Martina Déveya (1713)

Zaujímavý je prístroj na pečatenie listín z roku 1802, volebné urny a prísažný kríž z r. 1713, ktorý daroval mestu vtedajší richtár Martin Dévay. Spolu s krížom sa na stole nachádza aj biblia a katovský meč - prísažné atribúty novozvoleného richtára.

Plamenné meče

Vystavené meče so zvlnenou čepeľou – tzv. plamenné meče mali symbolickú funkciu – oznamovali jeho obyvateľom blížiace sa nebezpečenstvo (blížiace sa nepriateľské vojská, prípadne šíriaci sa mor, choleru...).

Webmaster: Drakomir