|
Kežmarok získal mestské práva v roku 1269 od uhorského panovníka Bela IV. Počas 15. storočia dostal viacero politických a hospodárskych práv, napr. právo dvoch výročných trhov, právo meča, právo používať erb... Na čele mesta stál richtár volený na jeden rok. Vnútorná rada mesta pozostávala z 12 radných – senátorov, ktorých volila 50-členná vonkajšia rada. Z nej každý člen spravoval časť majetku mesta: mlyny, školu, nemocnicu, tehelňu či vinohrady v tokajskej oblasti.
Vystavené exponáty pochádzajú z kežmarskej radnice, ktorá sa nachádza v centre mesta (dnes sídlo mestského úradu). Vo výklenku nad vitrínou visí faksimile erbovej listiny z roku 1463 od panovníka Mateja Korvína. Spolu s právom používať erb získalo mesto právo pečatiť červeným voskom. Z nábytkového zariadenia radnice sa zachovali stôl, stoličky, kreslá, lavica, truhlice, skriňa na archiválie.
Zaujímavý je prístroj na pečatenie listín z roku 1802, volebné urny a prísažný kríž z roku 1713, ktorý daroval mestu vtedajší richtár Martin Dévay. Spolu s krížom ležia na stole Biblia a katovský meč, prísažné atribúty novozvoleného richtára.
 |
 |
Meče so zvlnenou čepeľou, tzv. plamenné meče, mali informačnú funkciu. Oznamovali obyvateľom hroziace nebezpečenstvo, napr. blížiace sa nepriateľské vojská, prípadne šíriaci sa mor, choleru. Obraz Alegória spravodlivosti je kópiou maľby, ktorá zdobila fasádu radnice. Nad nimi sa nachádza najstaršia zachovaná mestská zástava z roku 1768.
Väčšinu stien vypĺňajú portréty uhorských panovníkov, tiež mapy Kežmarku a jeho chotára.
