|
Kežmarský hrad patrí k typu tzv. mestských hradov, postavený bol v rokoch 1463 – 1465. Na jeho mieste stál kedysi neskororománsky kostol sv. Alžbety z polovice 13. storočia, patriaci osade saských kolonistov. Viaže sa k nemu najstaršia písomná zmienka o Kežmarku z roku 1251. V súčasnosti je na nádvorí viditeľná časť jeho základov.
Hrad zmenil viacero majiteľov, ktorí sa podpísali na jeho stavebno-historickom vývoji. V bývalom Hornom Uhorsku ho považovali za jeden z najkrajších výtvorov renesančného umenia. Starí kronikári s veľkým uznaním opísali jeho krásu. Podľa nich mal hrad priekopu, dvojité obvodové múry, päť bášt a v centre nádvoria stála fontána. Budovy spájala arkádová chodba, sály s klenbami zdobili štuky a nástenné maľby s tematikou uhorskej i antickej histórie.
 |
 |
Hoci hrad mal pôvodne mesto pred nepriateľmi chrániť, hradní páni proti slobodnému kráľovskému mestu Kežmarok bojovali. Poslední majitelia z rodu Thököly, patriaci k najvyššej uhorskej šľachte, považovali Kežmarčanov za svojich poddaných. Vzájomné nezhody vyústili až do ozbrojených potýčok. Spory skončili v roku 1702, keď si Kežmarčania odkúpili hrad od panovníka Leopolda I. do svojho vlastníctva. Objekt sa odvtedy využíval na rôzne účely, boli tu sýpky s obilím, výšivkáreň, sklady, ľudová škola, internát alebo kasárne. Hrad poškodilo niekoľko požiarov, posledný vypukol v roku 1901. Ku jeho generálnej oprave sa pristúpilo až v roku 1962, ukončená bola v roku 1985. Posledná oprava hradu sa ukončila v roku 2018.
Múzeum v hrade bolo slávnostne otvorené 31. mája 1931. Jeho zakladateľom sa stal MUDr. Oskar Szelényi, ktorého pripomína pamätná tabuľa umiestnená vo vstupe pod hlavnou bránou.
